Veselý rozhovor so „slalomárkami“ alias štvoricou RAFTERIEK: Eva Hochschornerová, Monika Beňušová, Zuzana Čunderlíková a Hana Vargová

Vo Zvolene ma zaujala v sobotu podvečer štvorica dievčat resp. mladých dám, ktoré „zjazďovali“ K4. Už ani neviem kto v hlúčiku na brehu pri mne stál, keď na otázku, aká to je K4, odpovedal, že slalomárky. Keď som s tým vyrukoval na dievčatá na úvod nášho rozhovoru, vybuchli v obrovský veselý smiech. A tak začal náš veselý rozhovor, dievky boli v pohode (viď niektoré foto) a ich hovorkyňou sa stala Hana Vargová, ani neviem prečo, asi že som k nej najbližšie sedel....alebo skôr kvôli tomu, že odpovedala veľmi zrozumiteľne a výstižne.

Sýkora Ivan | 28.07.2006 09:18:08

Dievčatá boli skutočne oživením pretekov na brehu aj na vode. Pre zaujímavosť tu je sumár ich dosiahnutých výsledkov, ako ich spracoval Matej, ktorý aj prepísal tento rozhovor, za čo mu ďakujem :-):

K2: Zuzana Čunderlíková a Hana Vargová - na 500m aj 200m 2. miesto so stratou 5 resp. 2 sekundy na víťaznú K2

K4: Eva Hochschornerová, Monika Beňušová, Zuzana Čunderlíková a Hana Vargová - na K4 500m aj 200m 2. miesto so stratou 7 resp. 1,5 sekundy na víťaznú K4

Čo priviedlo rafterky na štart K2 a K4, tu na Majstrovstvách Slovenska v rýchlostnej kanoistike vo Zvolene ?

My sme predtým, asi v ’97, boli na juniorských Majstrovstvách sveta na K4 v rýchlostnej kanoistike a potom sme už viac-menej prestali trénovať. Ale na Slovensko sa vraciame pravidelne – my sme tu boli deblovku a štyrku aj minulý rok, len v trošku inom zložení... Tento rok nám skončila časť sezóny koncom júna, tak sme sa rozhodli, že dva týždne budeme trénovať na kajakoch a pôjdeme to sem skúsiť. Len tak zo zábavy... :-)

Náhodou nemáte ambície po vzore českých úspešných „slalomárok“, ktoré reprezentujú v obidvoch disciplínach, aj keď oni sú zjazdárky vlastne... čiže ambície reprezentovať v rýchlostnej kanoistike, to už nehrozí?

Tak bolo by to akože pekné, ale to sa nedá stíhať aj s raftingom. Máme na budúci rok Majstrovstvá sveta, ktoré chceme vyhrať, tak by sa to asi veľmi krížilo - to sa nedá obidvoje. A tá Češka, čo reprezentuje aj tam, aj tam, to je zjazdárka... To je podobný pohyb a ten raft je úplne iný...

Takže nemáme nejaké ambície... Keby sme vyhrali, tak by to bolo super, ale ide skôr o ten pocit, skúsiť, čo to ako urobí... Porovnať sa.

Práve som to chcel povedať – mimochodom, nedopadlo to zle... Akože v podstate okrem najlepších ste v pohode striebrá vylovili... Môžete porovnať atmosféru pretekov v rýchlostnej kanoistike a raftingu?

Je to úplne iné... Toto je také veľmi, by som povedala, vážne...kľudné. Každý si je pri tom svojom klube, každý si je sám za seba a ľudia sa tu tak navzájom nebavia, žiadna taká atmosféra...

A na rafte je to iné. My sme tam vlastne všetci spolu, že my sa nehráme na nejaký Mistral a Juventa alebo tak... Všetci sme tam spolu a to nielen cez deň, aj večer. Tuto je to také, ja neviem, vlažné by som povedala.... Seriózne... :-)

Porovnali sme atmosféru, ale prejdime k vášmu raftingu... Popíšte trošku vaše úspechy, vašu pozíciu. Chcete vyhrať Majstrovstvá sveta... napadlo ma, tam teda tá rivalita alebo „serióznosť“ nie je, ale na druhej strane, keď chcete vyhrať, tak sa tiež nejakým spôsobom s tými súperkami stretávate, proste nejako sa musíte k tomu postaviť...

Tak najprv teda k tým úspechom. Boli sme v roku 2003 a 2005 na Majstrovstvách sveta – jedno bolo v Čechách a druhé v Ekvádore. Sme vicemajsterky sveta. Tento rok boli Majstrovstvá Európy v Rusku, kde sme vlastne vyhrali všetky tri disciplíny – šprint, slalom a maratón... Takže sme vlastne trojnásobné majsterky Európy a teraz by sme chceli pokračovať v tom nastúpenom trende a vyhrať na budúci rok aj tie Majstrovstvá sveta.

A čo sa týka teda tej konkurencie... Na vode je to rivalita a bitka do posledných síl, ale na brehu... Proste tuto mi to príde, že nikto si nepomôže, keď niekto z druhého klubu niečo potrebuje. A tam je to také - normálne sa bavíme, kamaráti a tak. Ale to proste, ako sadneme na vodu, skončí... Veď každý trénuje na to, aby vyhral, takže...

Ja to zase nevidím možno tak kriticky, aj keď, že by si tu priamo kluby nejako extra pomáhali, to nie, jednoducho sa to tak vyvinulo. To už súvisí s tým, že kluby majú ambície naháňať body...

Ono to je možno aj tým, že na rafte jazdia už skôr starší, že tam takéto deti alebo tí juniori, čo tu jazdia, tam už je takých menej, že tam väčšinou už majú 18 a viac... Takže možno tí ľudia to berú tak ináč a tieto deti to berú ešte veľmi súťaživo... Na rafte je to také, že sú to už dospelí ľudia a majú to aj ako zábavu.

... Tak už aj niečo aj v živote preskákali, tie hodnoty sú trošku iné... Ešte sa vráťme k tomu juniorskému titulu v K4 – to bolo presne v tomto zložení?

To nebol titul – my sme boli siedme, no a boli sme takto a okrem Evy tam bola Simona Mičušíková. (Eva: ja som bola piata, to bolo dva roky predtým na svete).

No a ešte ak by ste chceli niektorá z vás niečo dodať...

...že to bolo vyčerpávajúce. (smiech)

Tá posledná odpoveď ma ozaj pobavila a rozosmiala, ale ešte som stihol dodať: prajem veľa úspechov na tom rafte a nech sa darí! Ďakujem!

P.S. Info o raftingu nájdete na www.rafting.sk alebo si zájdite niekedy do Čuňova... ;-)