4 otázky pre Marcelu Erbanovú na Zelenej Vode

Marcela Erbanová, naša najlepšia ženská kajakárka posledných rokov, postava, ktorú mnohí z nás vnímajú ináč, aká v skutočnosti je, olympionička zo Sydney, ktorá práve teraz získala vďaka voľnej karte od ICF účasť na svojej druhej olympiáde, ale v čase nášho rozhovoru na Zelenej Vode to ešte jasné nebolo. Veď aj počas neho jej zvonil mobil a na moje prekvapenie Marcela prirodzene komunikovala hebrejsky a miestami anglicky. Ale náš rozhovor bol po slovensky....

Sýkora Ivan | 15.07.2004 06:10:56

Blahoželám k víťazstvu na K1 500m aj napriek tomu, že ste porazili “našu“ Ivanu Kmeťovú z Novák, ktorú sme mohutne povzbudzovali. Myslím si, že Vaše víťazstvo bolo zaslúžené. A priamo sa dotknem zaujímavého okamihu, keď po dojazde rovno z vody aj Ivana, keď prechádzala okolo “nováckeho brehu“ hovorila, že ste chytili trávu. Do akej miery to ovplyvnilo váš záver ?

Záver to ovplyvní veľmi, lebo keď chcem ísť práve ten záver rýchlo a chytím trávu, platí, že čím väčšia rýchlosť lode, tým väčší je odpor. A keď chytíte malú trávu, tak už máte odpor a ja som chytila dosť veľkú, ešte aj na špicu. Hneď som to Ivane ukázala, lebo minulý rok som počula, keď som tu chytila trávy, že hovorili, vraj si vymýšľam. Tak som si povedala dobre, hneď to ukážem, teraz už mám svedkov, že si nevymýšľam. A myslím si, že je to veľmi veľká chyba nášho zväzu, že sa preteky poriadajú tu, hoci to je veľmi pekné miesto, ale žiaľbohu neregulárne. A absolútne nepatrí k olympijskému športu, aby sme pretekali na takejto vode. Našťastie olympionici už tu nemali kvalifikáciu, ale povedzme že pre juniorov je to dosť nespravodlivé, ak niekto chytí trávu a vlastne jeho celoročná príprava môže ísť “do kelu”. Ja uvažujem tak, že keď niekto chytí trávu, tak musí byť minimálne o 5 sekúnd rýchlejší, aby s tou trávou ešte vyhral.

Dotkli sme sa olympiády, kvalifikácie a práve v súvislosti s touto traťou K1 500m bola v hre ešte voľná karta na OH. Bol vnímaný aj z vašej strany tento pretek ako kvalifikačný medzi vami a Ivanou ?

Je to tak, že behom dneška alebo zajtrajška by som sa mala dozvedieť oficiálne rozhodnutie ICF o tej divokej karte, malo by to byť do zajtra uzavreté. Na Európe som mala smolu, jednoducho som o 0,3 sekundy nepostúpila na OH vďaka uliatemu štartu, keď ma blok zastavil, tak že som stratila na štarte. Po Európe mi povedali, že nemám šancu na tú kartu, tak som bola psychicky trochu zdeprimovaná. Brala som to tak, že už z toho nič nebude, moc som tomu neverila. Trénovala som si len tak voľne, dlhé úseky a pred dvomi týždňami mi povedali, že šanca je na kartu, ale musím vyhrať domáce preteky. Takže som sa pripravovala len dva týždne a viac menej som tu nebola veľmi dobre pripravená. Vnímala som to ako kvalifikáciu, kebyže som normálne v poriadku pripravená, tak si myslím, že vyhrám bez problémov, tak ako som vyhrala bez problémov ten prvý kvalifikáč. Vzhľadom na to, že som nebola dobre pripravená, som to musela vnímať ako, že ide mi o niečo a musím závodiť dobre. Škoda tej trávy...

Napriek tomu ste vyhrali, aj keď Ivana mohutne finišovala, zvíťazili ste a to je rozhodujúce. Aj vaše odpovede mi potvrdzujú (kto si dovolí takto otvorene povedať kritiku na zväz? mám s tým už skúsenosti, že mnohé vety, čo zaznejú v rozhovoroch, nie je možné zverejniť, lebo ...?? pozn.autora) že na brehu ste ostatnými určite dlhodobo vnímaná trošku kontroverzne. Možno to vnímam za tú krátku dobu, čo sa pohybujem na brehu ináč, ale obaja aj s bratom ste svojské typy a idete si svojou cestou, nemáte s tým problémy ?

Myslím si, že každý športovec musí ísť vlastnou cestou a musí veriť sám tej svojej ceste, aby prišiel k úspechu. Mám za sebou podporu svojho priateľa, vlastne medailistu z olympiády a majstra sveta, jeho trénera z Izraelu a aj bratovu podporu. Verím, že tá moja cesta je celkom dobrá. To že sme s bratom možno kontroverzní, tak to vidia ostatní ľudia. Myslím si, že sme normálni športovci. A možno, keby ste teraz Slováci videli preteky inej krajiny, tak by ste si mysleli, že všetci sú tam kontroverzní...

....to je možno tá naša malosť....

áno to je tá malosť. Ja vám čestne poviem, že preteky na Slovensku nemám rada, lebo vidím u ľudí veľkú závisť. Vidím a cítim takú neprajnosť a preto ich nemám rada. Zahraničné preteky mám o veľa radšej, tam aj keď idem so súperkou, ale tá súperka sa pozdraví ešte tesne pred štartom, usmeje sa a zaželá veľa šťastia. Aj keď je to súperka!

Viete, ľudia si myslia, že sme nejakí utiahnutí od ostatných, ale my vždy s bratom hovoríme, že ten kto vyhráva, tak toho chcú všetci poraziť a ten je v horšej situácii, musí si strážiť svoju pozíciu....

Záverečná otázka, vyrušil som vás počas masáže, ktorú ste dávali juniorovi Kačicovi pred jeho pretekmi, čo je veľmi milé. Pochádzate z Piešťan, aj keď ste členkou ŠKP, máte určite dobrý vzťah k svojmu domácemu oddielu?

Jasné, v Piešťanoch trénujem celý rok a s Maťom Kačicom trénujem už niekoľko rokov. Myslím si, že zo začiatku, keď bol mladší a bol na mojej úrovni rýchlostne, tak mi veľmi pomohol v tréningoch, teraz už je o veľa rýchlejší....A ja som jednoducho typ, že keď vidím od ľudí, že ma majú radi a prajú mi, tak ja pre tých ľudí urobím čokoľvek, aby som aj ja im tiež pomohla. Snažím sa aj ja týmto naším mladým piešťancom a hlavne Matejovi pomáhať koľko sa dá.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a želám vám, ak pôjdete na olympiádu, nech vám to vyjde čo najlepšie. Všetko dobré, nech sa darí !

p.s. na záver si dovolím vysloviť jedno prianie, ktoré dopisujem ozaj len teraz po spracovaní nášho rozhovoru. A síce, že by som bol veľmi rád, keby sa práve v spoločných súbojoch s Ivanou a ďalšími pretekárkami, podarilo im všetkým vypracovať sa na vysokú medzinárodnú úroveň. Čím ich bude viac, tým lepšie pre celú kanoistiku, o to väčšia je škoda Jany Oršulovej, ktorá na Zelenej Vode sedela na brehu len ako divák. A verím, že aj tento rozhovor prispel k zmene často skresleného pohľadu na Marcelu Erbanovú