Ako sa stať vodákom? (alebo hádveoťákom podľa H2O)

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, no jedno je isté. Človek sa vodákom nemôže stať, musí sa ním narodiť. Nie je známe, aké gény ovplyvňujú životnú filozofiu vodáka, čo musia rodičia urobiť, aby sa vodácke gény aktivizovali a určovali hlavný životný smer ich potomka. Vodák nie je bežný súčasník, človek, využívajúci civilizačnú pohodu a podliehajúci stresu rýchlemu tempu terajšej doby. Vodák vyznáva vodu. Vodák vie, že bez vody niet života a potrebuje si to stále dokazovať.

Jožo Páleš, VANDER | 11.02.2003 20:49:38

Vodák už v lone svojej matky sa radostne plačká v plodovej vode, výska nadšením pri umývaní tesne po narodení (lekári-nevodáci a ostatný nevodácky personál pôrodnice si myslia že to je plač, no ten odtieň kriku rozozná len matka-vodáčka a vie, že tým prejavuje jej potomok radosť z prvej vody a nie strach z neznámeho sveta ), miluje večerné kúpanie vo vaničke, nasáva mydlovú vodu spolu s materským mliekom a hneď od narodenia si rád udržuje svoje telo vo vlhku, predovšetkým jeho sedaciu časť . (neznáša papierové plienky „zabezpečujúce dokonale suchú pokožku“). Pri svojom vývine v detstve robí výskum tekutého obsahu svojho šerbla, fascinuje ho dážď, neobíde žiadnu kaluž, aby do nej nepadol alebo aspoň neprebrodil, vie že aj blato je látka obsahujúca vodu a preto ho má rád na topánkach, na tvári vo vlasoch a prakticky na celom svojom tele, len aby cítil prítomnosť tej najvzácnejšej kvapaliny. Matky-nevodáčky sú z toho nešťastné, ukazujú mu čisté deti ( bez vodáckych génov ) s čistými rukami ako jeho vzory a nevedomo ho presviedčajú, že voda slúži len na zavlažovanie v poľnohospodársve, umývanie tela a áut a v obmedzenej miera aj na pitie. Na všetky tieto pocity a prejavy radosti človek ( a teda aj vodák ) pod vplyvom výchovy rodičov nevodákov a školy však časom zabúda, rodičia radi a s nadšením sledujú civilizačný vývin ich ratolesti, tešia sa ako ich dieťa dostáva rozum, sedí doma, internetuje na počítači, pozerá televízor, pod vplyvom reklám pije kolu, jedáva suché zemiakové lupienky a tak sa zaraďuje úspešne do nevodáckej spoločnosti. ( stávajú sa aj horšie veci).

No jeho gény a krv ( tiež kvapalina ) len čakajú na vhodnú príležitosť.

Prebudenie vodáckych génov v tele vodákovom závisí od rôznych objektívny a subjektívnych okolností. Proces prebudenia dočasne umlčaných vodáckych génov v mysli a tele vodákovom sa amatérsky nazýva „stať sa vodákom“. Keď osud nepraje a nie je žičlivé ani prostredie, v ktorom sa vodák s neprebudenými vodáckymi génmi ( ďalej len „neprebudený vodák“) pohybuje, vyskytujú sa i prípady,( i keď veľmi ojedinele ) že prežije svoj život v duševnej trízni a trápení bez toho, že by svoje vodácke vlohy objavil a využil.

Vidiecke prostredie poskytuje neprebudeným vodákom síce veľa možností na pochopenie svojho životného poslania, no pochopenia a podpory zo strany svojich spoluobčanov sa neprebudený vodák žijúci na vidieku nedočká. Celý život žije s obavou, že jeho túžba splaviť dedinský potok alebo rieku na koryte či na pneumatike z traktora je úchylka ( deviant ) a pri prvom pokuse by sa stal terčom posmechu ostatných chlapov, ktorí by sa v krčme pri pive dohodli s miestnym obvodným lekárom v úprimnej obave o jeho duševné zdravie na jeho hospitalizácií v ústave duševných chorôb v neďalekom okresnom meste.

Snaží sa zo všetkých síl potlačiť svoju túžbu predovšetkým pri jarnom topení snehu a zvýšení vodných stavov okolitých tokov, kedy by sa dalo preplávať medzi starými sporákmi a vyhodenými pneumatikami, ktoré do miestneho ( svojho ) potoka nahádzali jeho ostatní normálni spoluobčania. Svoju túžbu tie silnejšie povahy sa snažia vyplniť aspoň v lete vozením sa na nafukovačke pri kúpaní a hraní s miestnymi detvákmi ( ešte vodákmi ) na miestnom rybníku ( to je predsa normálne ), ale v hĺbke duše cíti, že to nie je ono, ani keď si zaplatí finančne ruinujúcu dovolenku pri mori, kde vyskúša všetky trajekty, vodné bicykle a nafukovacie člny.

Slabšie nátury neprebudených vodákov sa úplne poddajú vplyvu svojho normálneho okolia, vypúšťajú do potoka splašky, hádžu tam smeti a večer s clivotou sledujú pomaly z vodovodného kohútika tečúcu vodu na výčapnom krčmárovom pulte, nevedia čo chcú, často sa ani neoženia, a keď áno, tak zanedbávajú svoj rodinný život hľadaním svojho poslania, domnievajúc sa, že to pivo a destiláty, ktoré večer vypijú, je práve tá kvapalina, ktorá im je súdená.

Neprebudený vodák žijúci v mestských aglomeráciach nemá svoju situáciu oproti svojmu vidieckemu kolegovi ničím uľahčenú. Pohybuje sa ( väčšinou na trase byt a zamestnanie ) v prostredí betónu a asfaltu, na suchu, v hluku a v smogu mestskej automobilovej a ostatnej dopravy. Vodu vidí len pri rannej a večernej hygiene a v obchode, kde ju zvrhlo predávajú v plastových fľašiach. Rieka tečúca cez takéto mestské sídlo, popri ktorej kráča vo chvíľach svojho ťažkého duševného rozpoloženia k svojmu psychológovi, je vyregulovaná v betónovom koryte, život v nej ustal ešte v dobe nástupu priemyselnej revolúcie a jej voda je po rozbore v okresnom hygienickom ústave vyhlásená v zmysle platných noriem predpisov za zvláštny až nebezpečný odpad. Riešenie svojho duševného rozpoloženia v cestovaní na zahraničné dovolenky k moru nenachádza.

Ale neprebudený vodák mestského typu má šancu. Podniky a fabriky, ktoré sa podieľajú na neutešenom existujúcom stave rieky vyrábajú ( alebo vyrábali ), zarábajú peniaze ( alebo zarábali ) a v minulosti založili športové kluby, medzi nimi i vodácke. Neprebudený vodák v meste sa nemusí obávať kritizovania či sledovania zo strany svojich spoluobčanov, pretože tí majú väčšinou také isté problémy, ako on sám. Potom takémuto neprebudenému vodákovi stačí vzhliadnuť kanoe či kajak v prúde rieky a vie, čo ho čaká po zbytok života. Stane sa vodákom, vstúpi do klubu alebo si len tak kúpi konečne svoju loď i pádlo a bude brázdiť v duchu svojej znovu objavenej filozofie nepoznané vody našich i zahraničných riek a jazier. Zoženie si stan, lodný vak, nakúpi všetku potrebnú výstroj a urobí zo svojej frajerky, družky či manželky dobrovoľnú alebo nedobrovoľnú spoluvodáčku. ( tá už nemá na výber ). Čuduje sa ako mohol bez vody vydržať a znovuobjavuje krásy života.

Nebýva výnimočnou zvláštnosťou, že pri svojich cestách k vode narazí na neprebudeného vodáka žijúceho na vidieku ( kúpajúceho a brázdiaceho rybník na nafukovačke ) a otvorí mu tak nové obzory.

V prípade, že sú obaja bez záväzkov a opačného pohlavia, môže dôjsť dokonca k nadviazaniu ideálneho vzťahu s jednotným a jediným záujmom na celý život, ktorému sa rozhodnú zasvätiť i svoje potomstvo. ( to ale nie vždy vychádza, pretože vodákovi potomkovia môžu zdediť gény i po vodákovej svokre a nie po vážskych pltníkoch či severských vikingoch ).

Vodáctvo je génová záležitosť.

Jožo Páleš