Ekosplav – ako splav ?

Slovensko ( Hnilec, Hornád, Belá ) 14. 05. - 16. 05. 2004

27.05.2004 19:49:12

Technické služby (sacie komando) na výlete

Počas zimných utorňajších večerov trávených na plavárni, máčaním nôh v bazéne a príležitostne aj eskimovaním, v Tomášovej hlave znova ožil plán na splavenie Hornádu, Hnilca a .... Nuž, veľmi ani nemusel hľadať, aby našiel nejakých jedincov, náchylných k tomuto podniku.

Začal teda vybavovať patričné povolenia na patričných miestach. Ak by ste tiež mali podobný záujem, tak sa musíte obrátiť na príslušný odbor Ministerstva príživníctva a Ministerstva plytvania peňazí DP ( DP = daňový poplatník ). Podmienkou toho nášho povolenia bolo, že budeme čistiť Hornád od sajrajtu, čo tam nahádžu domáci a turisti, ktorí nemajú zákaz výskytu pri Hornáde ( peší a cyklo ), a zrejme aj ochranári, aby mohli zakazovať vodákom. Určite v tom má prsty aj rybársko-poľovnícky gang, ktorý si nepraje byť videný pri robení bordelu a kántrení zveri. No a ďalšou podmienkou bolo, že výnimku, či povolenie nedostanú Košičania. Nuž teda milí Košičania, poďakujte sa nám, ak si tento rok v Hornáde pádlo nenamočíte. Nehnevajte sa však na nás, urobili sme za vás špinavú robotu.

Účinkujú :

Roman – šofér, dobre známy z Turecka - A16

Tomáš – veliteľ voza a výpravy - DK1

Žilka – náčelník sacieho komanda a skoro najlepší háčik - KC2-p

Julo - člen sacieho komanda, skoro najlepší zadák- KC2-p

Slon - člen sacieho komanda, tajné poslanie - DK1

Ja - reportér sacieho komanda- KC2-n, K1

Hanka – zahraničný pozorovateľ pri sacom komande- KC2-n

Vlasťo - člen sacieho komanda, tajné poslanie - DK1

Milan – výkonný práporčík sacieho komanda- DK1

Sigi – fotograf sacieho komanda - DK1

Matvej - člen sacieho komanda, nejasné poslanie - DK1

Ládík - člen sacieho komanda, lovec slonov - DC1

Peter - člen sacieho komanda, nejasné poslanie - DK1

Oné.... - vysvetlivky:

A16 – automobil šestnásťmiestny - turistický – bordel pojazdný

KC2-p – kukakanoe dvojmiestne - pevné

KC2-n – kukakanoe dvojmiestne - nafukovacie

DK1 – donášací kajak jednomiestny

DC1 – donášacie kanoe jednomiestne - singlovka

Naše ciele sú teda jasné:

- vysporiadať sa so špinou, či špinami v Hornáde

- vysporiadať sa s otázkou alkoholizmu

- upevniť družbu medzi lodenicami

- stráviť pár dní vo fajnom kolektíve

- a iné

Stretnutie, balenie a naväzovanie sa deje v atmosfére príznačnej pre vodácke výpravy – t.j. v chaose a panike. Niekto stráca veci, niekto trpezlivosť a hlavu, niekto triezvy úsudok. Znie to neuveriteľne, ale aj sme naviazali, aj sme sa nabalili, aj naložili (niektorí do liehu ), aj svetlá na vleku sme spojazdnili, a ani šofér nám nezdrhol, ako to už párkrát vyzeralo. Takže – ideme! Žilka vytiahol zrejme močopudné a erotogénne víno, pretože Julo musí stáť na každej pumpe, aby sa vycikal a obťažoval baby.

Sami tomu neveríme, ale poobede sme už pri Hnilci. Vodný stav je, keď si pomyslím na vlhký piesok z Vydrice, takmer povodňový, ale mohol by byť trocha vyšší. Po chvíľke rozhodovania pri Dobšinskej ľadovej jaskyni sadáme na vodu. Plavba je pomerne kľudná, ničím nerušená, miestami dokonca ani výskytom vody. Mali sme síce pár adeptov na kúpanie, ale sklamali. Akurát jeden eskimáčik sa pritrafil.

Počasie je celkom príjemné, tok pekne meandruje, užívame si pohodu na „novej“ riečke (aspoň pre mňa). Popri nej vedie trať, občas zahrmí nejaký vláčik, ináč je kľud. Pozorujeme však, aké svine sú ľudia, brehy sú miestami posiate komunálnym odpadom. Tu by sa zišlo urobiť nejaké čistenie... Začal by som asi najskôr čistením od podaktorých obyvateľov priľahlých dedín. Plavbu končíme na Palcmanskej Maši – priehrade v Mlynkoch, kde nás už čaká Roman s autíčkom, krčma a ubytovanie.

Beda, naše tajné poslanie je však odhalené. Domorodý rozviedčik pri pohľade na Žilku stratil nervy získané tvrdým výcvikom, neovládol sa, vyzradil sa a skríkol: „Ty si náčelník sacieho komanda!“. A naša ilegalita je „tatam“, takže už sme nemali čo skrývať a šli sme nasávať. Po doplnení hladiny sa ubytovávame a pokračujeme v saní a konzumovaní v inom podniku. Cestou domov Žilka s Julom vykračujúci a ťapkajúci neistým krokom E.T. skoro zablúdili. Ráno Žilka nemôže spať, preto robí rekognoskáciu terénu, kontroluje, či nalievajú. Nalieva tak akurát rybná stráž. Taktiež overuje prognózy meteorológov o prízemnom mraze a jeho pôsobení. Skutočne bol a skutočne bol prízemný. Držal sa do výšky cca 30 až 40 cm nad zemou, tvrdí Žilka. Svoje pozorovania a merania potvrdzuje tím, že guľky má vo výške cca 1 meter, a neomrzli mu.

Na ďalší deň ideme robiť špinavú prácu - čistiť Hornád. Na pranie špinavých peňazí však pritom neprišlo. Pridáva sa k nám ďalšia dvojica na Orinoku. Odštartuje nás miestny ranger z NP na moste v Hrabušiciach. Sme dve nafukovacie plavidlá a jedna pevná deblica tzv. kukakanoe špeciály a na každé kukaplavidlo pripadajú cca traja donášači – kajakári privážajúci bordel do vriec. Osádka kukalodí fasuje igelitové vrecia. Ešte sme ani neprišli k prielomu, a už máme lode plné neuveriteľných vecí. Tomáš objasňuje, že očista rieky mala nastať až od prielomu, takže rozmýšľame, či to nasypať nazad do rieky, aby nás ranger nepopoťahoval. Zľutovali sme sa však nad matičkou prírodou a berieme to so sebou.. V polovici trasy vykladáme cca 12 vriec plných odpadu na dohodnutom mieste a chceme tomu veriť, že ich udatný ochranca odvezie skôr než ich malí rómici ( nie rumíci, tí čakajú trpezlivo v krčme ) stihnú nahádzať späť do rieky, alebo vezmú domov ako úlovok na recykláciu. Pri ďalšej plavbe zisťujeme, že máme už len tri vrecia, takže bordel sypeme priamo do lodí. Humus, fekál, anál-kanál... Plavbu končíme v Hrabušiciach pri kontajneroch.

Presúvame sa nazad na základňu sacieho komanda, kde nás čakajú údené pstruhy a iné dobroty. Musíme hodne dezinfikovať, vzhľadom na ten sajrajt, čo sme vyťahovali z vody. Aby bacily nemali šancu, tak nasávame alkohol. Pijeme všetko, čo sa začína na „č“: či pivo, či víno, či rum, či borovičku, či becherovku, či slivovičku... Nastávajú lukulské hody a podaktorí členovia sacieho komanda robia skutočne česť svojmu menu a sajú a sajú. Šofér sa pridáva tiež a veru nenechá sa zahanbiť. Zaslúži si rad zlatej násosky. Zlatým klincom večera bolo Žilkovo preliezanie plôtiku povedľa otvorenej bránky. Vzápätí jeho signálna sústava skratuje, lebo nevie uprostred lúčky vykročiť a dať jasný povel niektorej zo svojich dvoch nôh. Nakoniec ho veliteľ odprevádza na základňu. V noci ma síce prebudí ženský hlas na ubytovni, ale zrejme to bola Sára zo Sáby zbalená našim komandom pri konzumácii pstruhov. Ostáva len veriť, že snáď bdelí chlapci obstáli a obhájili česť sacieho komanda, lebo náčelník už hajal. Bol však v pohotovosti a pripravený nasadiť sa do akcie kedykoľvek, lebo spal obutý.

Ráno bolo jedno z najťažších, aspoň pre niektorých. Nedá sa však svietiť, balíme a ideme na Belú a potom domov. Počasie na rozdiel od predošlých dvoch dní, kedy bolo slnečno, sa kazí a miestami aj popŕcha až súvislo prší. Po príchode na starú dobrú Belú sadáme pri parkovisku na vodu. Presedlávam na kajak, s úmyslom nižšie presadnúť do Pálavy a pribrať Hanku. Nedošlo však k tomu, lebo nám prdol poistný ventil na člnku, a tak ostávam na kajačiku. Na vode som posledný, takže kryjem chrbát saciemu komandu. Odporúčal by som ochranárom zvýšiť pozornosť a dohľad nad migráciou zveri v tejto lokalite, ako aj nad ich ochranou. Zvýšenú pozornosť treba venovať zriedkavým a exotickým zvieratám vyskytujúcim sa v tejto oblasti a vytvoriť pre ne koridory.

Na vode sa stala takmer prírodná katastrofa. Ládík na C1 zrazil na Belej Slona. Museli sme ich oboch vyprosťovať z riečišťa. Na inom mieste sa zasa Julo nezdržal a strčil hlavu pod vodu, aby sa pozrel na svet očami ryby a nemusel tak aspoň na chvíľu vnímať skoro najlepšieho háčika Žilku. A do tretice - Peter si natiahol ruku... Inak - splav prebehol bez mimoriadnych udalostí. Trochu sme vymrzli, preto sme sa tešili do teplej reštiky, kde sme podcenili naše žalúdky a žracie schopnosti ( sacie nie ), a jedli sme teda nad svoje možnosti; s hanbou a ľútosťou sme nechali zbytky na tanieroch.

Večer sa vraciame do priestorov bratislavských lodeníc a so srdcervúcim lúčením, a s nádejou na skoré stretnutie sa rozchádzame.

S nórsky rybárskym, či námorníckym prípitkom, ktorý nás naučil Žilka, sa s Vami zas rozčúlim, či rozlúčim, či čo...

Spieva sa v g-dur. ( My sme trochu mutovali, tak nám to vyšlo vždy v na-mol )

Őőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőőő

Swingen wir posaidelen ien

Hej schol.

Som rád a hrdý, že som bol legionárom v sacom komande. Keď príde mobilizácia, narukujeme znova.