„Celý týždeň príprav boli vlajky zvesené, ani sa lístoček nepohol. A teraz ako silno fúka“, trošku sklamane konštatoval jeden zo zvolenských organizátorov. Veru miestami bolo nám na brehu aj zima, ale na silný vietor si sťažovali aj pretekári na vode, najmä kanoisti. Ale ináč to už nebude, kanoistika je šport v prírode, na vode a tam to už tak býva, že občas aj fúka. Aspoň tie vlajky (v poradí zvolenská, slovenská, zväzová) pekne viali.

Otvorene priznám, že nie som spokojný s kvalitou svojich fotiek zo Zvolena, ale táto sa mi páči. Mário Ostrčil sa práve vracia z rozjazdenia sa pred štartom finále C1 1000 muži.

A o tom, že sa Mário pripravil a rozjazdil dobre, svedčí aj tento pohľad na finiš kanoistickej tisícky. Opticky sa zdá, že práve Mário je vpredu aj pred bratom Mariánom (číslo 5), ale naša kanoistická jednotka už spokojne vydychuje v cieli. Ostatní (s číslom 2 Rado Rus a s číslom 3 Daniel Biksadský) ešte tvrdo makajú, aby....

...sa vzápätí pozreli ako to dopadlo. Mário s miernou stratou 1,2 sek. získal striebro, ale Daniel napriek mohutnému vykopnutiu tesne (0,4sek.) prehral súboj o bronz so svojím C2kovým parťákom Ľubomírom Hagarom, pričom obaja zaostali za víťazom o viac ako 6 sekúnd.

V slušivých a ozaj vydarených čiapočkách sa na štart svojej disciplíny vydáva novácka K4 ml. dci v zložení Zaťko, Homola, Mičo, Baránek. Po „ostaršení“ Tótha s Jakubíkom jasní favoriti na titul nielen na K4, ale šport je aj o súperení a nie vždy sa papierové predpoklady naplnia....

...o čom sa Nováčania presvedčili vzápätí, keď v cieli tisícky víťazné gesto patrilo posádke číslo 1 z Komárna v zložení Kráľ, Maťko, Dózsa, Petruš. Celkovo musím zopakovať konštatovanie, že v tejto vekovej kategórii majú komárňanci takú širokú základňu, že rátané štatisticky, musí z nej o pár rokov „vypadnúť“ nová „zlatá“ K4 alebo aspoň K2. Samozrejme je mi jasné, že sa takéto niečo ľahko napíše, ale ťažko realizuje. Uvidíme, už za chvíľu, o 6-7 rokov ... a verte mi, tie roky ubehnú sakramentsky rýchlo.

Napriek krásnej, zlatom sa trblietajúcej lodi si Mária Bandžáková z Vinohradov vyjazdila v kategórii K1 st.dky „len“ bronzovú medailu. Má totiž „smolu“. V jej kategórii jazdia dve ostaršené šestnástky Simona Šamková a Petra Muchová, ktoré ju porazili. Nie nadarmo sú obidve nominované aj do Atén na juniorské ME a osobne som strašne zvedavý na vystúpenie Simony v K1 1000m, ako dopadne v európskej konkurencii. Veď doma víťazí s neuveriteľným náskokom vyše 20tich sekúnd a svojím časom 4,39,542 by porazila vo Zvolene aj všetky ženy!!! Ak chce niekto zostavovať perspektívnu ženskú K4, tak rozhodne by mal začať tu....

A viete prečo Simona je taká suverénka ? No predsa pije pramenitú stolovú vodu Ostrolúcku! Neviem, ktorý nápoj má Simona rada, ale možno sa to dozvieme, nakoľko sme predbežne dohodnutí, že po „Európe“ sa porozprávame. A určite sa budem snažiť odhaliť odpoveď na otázku, čo sa skrýva za jej úspechmi. Už vopred ale viem, že v nej samotnej, lebo na mňa pôsobí mimoriadne sympaticky , skromne a cieľavedome. A časť odpovede odkrýva aj na brehu vypočutá veta jej piešťanského trénera Pala Rusnáka: „...každé ráno o šiestej zoberiem Mateja a Simonku na vodu....“. Takže asi tak !

A tu máme ďalší pieštanský talent, už spomínaného Mateja Rusnáka, suverénneho víťaza C1 1000m st. dci, náskok 18 sekúnd hovorí za všetko. A dosiahnutý čas 4,48,144 by v kategórii mužov znamenal striebro (sorry, za tie porovnávania neporovnateľného, ale predsa len to o niečom vypovedá v obidvoch prípadoch...)! Obidvom nádejam držím palce, aby sa im darilo nielen teraz na ME v Grécku, ale hlavne aby vydržali v nasadenom úsilí aj naďalej, lebo v dospeláckych kategóriách na nich čaká tvrdá konkurencia. Ale verím, že sa presadia, majú na to všetky predpoklady.

Správne nastaviť kameru a ide sa na to ! Na vode finišuje disciplína K2 st.dci, kde možno prekvapujúco (?!) zvíťazili „ostaršení“ Šamorínčania Tóth – Jakubík. To že zvíťazili možno až také prekvapenie nie je, ale že vyhrali s náskokom až 5 sekúnd, to už je zaujímavé ?! Juniorský reprezentačný a aj ich osobný tréner Marián Tesárik mohol byť spokojný.

Čo dodať ? Výraz tvárí oboch posádok po dojazde C2 muži 1000m hovorí za všetko. Tesne druhá skončila s číslom 4 loď v zložení Mário Ostrčil – Ján Kubica, keď ponaháňali reprezentačnú C2 v zložení Hagara – Biksadský. Tí zvíťazili iba s náskokom 1 sekundy.

Zato o chvíľu v K2 muži to už bolo iné kafé, keď reprezentanti Wiebauer Andrej – Tarr Juraj zvíťazili jasne a pohodlne s náskokom 7 sekúnd. Verím, že chalani vydržia v nastúpenom trende tvrdého tréningu alá K4 a som presvedčený, že aj tá tesne zemiaková medaila sa zmení na kovovú. Snáď už čoskoro v maďarskom Szégede a prípadne aj o rok dva, kto vie.

V ťažkej pozícii sa ocitla Marcela Erbanová, ktorá nemá svoju obvyklú formu ani pohodu. Na K1 1000m neštartovala a v K1 500m skončila s výraznou stratou tretia. Logicky sa jej nespokojnosť prejavuje v tvári aj teraz počas písania SMSky.

Dvaja obri na jednej lodi. Prekvapujúce spojenie vytvorili vo Zvolene Marián Ostrčil s šprintérskym špecialistom Tónom Grasslom. Keďže je ešte len sobota 10,49 chalani sa zjazďujú na nedeľný štart v C2 muži 500m.

Pohoda a úsmevy na „nováckom“ múriku. Polar hodinky sú OK, svaly sú OK, len v Dukle asi nerozdávali slnečné okuliare. Zľava Rado Rus, Ľubovia Beňo a Hagara a trošku otočený chrbtom Martin Beneš.

Súrodeneckých dvojíc pôsobí na slovenských vodách niekoľko, jednou z najpôvabnejších sú určite sestry Hruškové Jana a Petra z TTS Trenčín.

Finálový program na 1000m vyvrcholil v sobotu na obed kráľovskou disciplínou K4 muži, kde pri logickej neúčasti zlatej K4, zvíťazila 23ková K4 pred maratóncami. Za zmienku stojí tretie miesto bratislavskej zmiešanej posádky v zložení: Mičušík Matej (TAT) Kmiť Milan (DUN) Nemec Ľuboš (ŠKP ) Pecsuk Peter (UKB), ktorú vidíme na snímke vo finiši.

V cieli síce toho mali chalani dosť, ale mne osobne je veľmi sympatické a blízke, že prišli do Zvolena na preteky, dali sa dohromady a aj keď toho mali v cieli plné zuby, prispeli k tomu, že v tejto disciplíne štartovali aspoň 4 lode. Na rozdiel od C4 muži, kde už zvyčajne miesto výsledkov svieti ZRUŠENÉ!

A nakoniec po vydýchaní sa bola z toho „dragonská“ pohoda z vody smerom na breh a potom aj na brehu. Oprávnená radosť z bronzovej medaily a úsmev strieda únavu.

Rovnaká pohoda a úsmev, k tomu aj aktuálne módne farby a samozrejme ženská krása v podaní Martiny Kohlovej a Ivany Kmeťovej na stupňoch víťazov v K1 ženy. Ak ma pamäť nemýli, tak na MSR zvíťazila Nina nad Ivanou prvý krát, aj keď ja osobne si myslím, že tisícku by už Ivana nemala jazdiť vôbec.