Hlasy členov bronzovej K4.

Hlasy bronzovej K4: Michala a Richarda Riszdorferovcov, Erika Vlčeka a Juraja Baču.

SITA, ds, zs | 27.08.2004 19:34:37

Hlasy členov bronzového slovenského štvorkajaku na olympijských hrách v Aténach:

Richard Riszdorfer (háčik, 1. v lodi): "Spravili sme už spolu veľa dobrých výsledkov. Toto je podľa môjho názoru jeden z nich a končiť sa rozhodne nechystáme. Keď to tí dvaja starší s nami vydržia, potiahneme to ďalej, možno až na ďalšie olympijské hry do Pekingu. Na Maďarov sme dnes nemali, Nemcov sme si trochu nevšimli, dali nám pol sekundy. Treba to rešpektovať, bronz je dobrý výsledok. Prvú dvestopäťdesiatku sme boli až siedmi. Stratili sme na nej, ale z nášho pohľadu to bola najrýchlejšia dvestopäťdesiatka, ktorú sme doteraz jazdili. Bolo to dosť rýchle."

Michal Riszdorfer (2. v lodi): "Dali sme do toho všetko, ale nevyšlo to. Maďari boli skvele pripravení. Ja vidím nevýhodu v tom, že tri roky sme boli na výslní, oni nás neustále doťahovali a to bola pre nich obrovská motivácia. Nemci nás totálne prekvapili. Počítali sme s nimi, ale mysleli sme si, že ich spravíme."

Erik Vlček (3. v lodi): "V porovnaní s predchádzajúcou olympiádou v Sydney boli tieto preteky náročnejšie. Pred štyrmi rokmi som sa tešil zo štvrtého miesta, teraz sa teším z bronzu. Vtedy sme možno mali na to tretie miesto a došli sme štvrtí, teraz sme tretí a asi sme tiež mali na viac. V cieli som bol úplne hotový. Mal som čierne pred očami, vydali sme všetko."

Juraj Bača (4. v lodi): "Bronz je veľký výsledok. Je to najväčší výsledok, ktorý sme my štyria spolu dosiahli. V našich podmienkach je viac ako unikátny. Tešíme sa, aj keď pri zlatej medaile by to bola iná forma radosti. Ak by sme sa pri bronze jašili a hádzali do vody, asi by to bolo dosť trápne. Keď človek jazdí tisícku na doraz a príde do cieľa, ani sa nemôže tešiť. Smeje sa vtedy, keď sa mu vyplavuje endorfín po víťazstve."