Krista aj svetoznáme pláže mali Slováci ako na dlani

Na športovcov sa z výšky 730 m díva 37 m vysoká socha Krista Spasiteľa, oproti je zasa dovidieť na svetoznáme pláže Copacabana a Ipanema. Slovenskí rýchlostní kanoisti sa na predolympijskej regate v Riu de Janeiro naživo presvedčili o tom, že súťaže o medaily v lagúne Rodrigo de Freitas sa o necelý rok budú odohrávať v prekrásnej scenérii jedného z najväčších miest na svete.

SITA, ds;rk | 08.09.2015 21:41:34

"V Riu to nie je typický kanál na súťaženie v prírode, aké poznáme z Európy, skôr taký mestský okruh. V okolí sa nachádzajú výškové budovy, cítiť, že to je takmer v centre mesta. Scenéria je však pekná, Ak sa to všetko dobuduje, bude to esteticky vyzerať veľmi dobre," priznal skúsený reprezentant Erik Vlček na utorkovom brífingu s novinármi v Bratislave.

"Videli sme svetoznámu Maracanu, záliv aj cukrovú homoľu nad mestom. Boli sme si pozrieť aj najväčšiu dominantu Ria - sochu Krista, ale bolo chladno a pršalo, a tak sme to len tak narýchlo zbúchali," zasmial sa Juraj Tarr, ďalší člen zlatého slovenského štvorkajaka z nedávnych majstrovstiev sveta v Miláne.

Keďže na predolympijskej regate nevypísali súťaž "káštvoriek", Juraj Tarr spoločne s dlhoročným "parťákom" Erikom Vlčekom pádlovali v spoločnej lodi v K2 na 1000 m a v solídnej svetovej konkurencii obsadili 3. miesto za víťaznými Dánmi a Maďarmi. Ich dvaja mladší kolegovia z úspešnej K4 Denis Myšák a Tibor Linka si v Riu vyskúšali disciplínu K2 200 m, ale do finále sa nedostali.

"O konkurenciu v Riu nebola núdza. Všetci z nedávnych majstrovstiev sveta chceli prísť si to tam obzrieť a zasúťažiť si. Bol to pre všetkých vítaný test," pokračoval Erik Vlček. Tretie miesto z Ria zhodnotili členovia elitného slovenského dvojkajaka ako vhodné zakončenie súťažného roka. "Sme radi, že aj po dvoch týždňoch od svetového šampionátu sme dokázali, že patríme do špičky. Medaila na záver sezóny vždy poteší," dodal Vlček. Juraj Tarr pridal ďalšie zaujímavosti: "Okrem toho, že je to tam extra hlučné okolo celého jazera, chýba Riu rozjazďovací kanál. Olympijské hry budú teda prvýkrát bez tohto kanála."

Z negatívnych skúseností Slováci spomenuli riasy vo vode aj bočný vietor. "Fúkalo zboku, aj oproti. Riasa sa určite dajú vyriešiť, ale s vetrom nič nenarobíme," skonštatoval Tibor Linka.

Juraj Tarr sa dotkol aj témy znečistenia vody v Riu, ktorá sa v médiách pretriasa už niekoľko mesiacov. "Tam, kde sa bude súťažiť aj počas olympiády, to nebolo až také zlé. Bolo tam dosť vtákov a žiadne zdochnuté ryby," podotkol Tarr. Športový riaditeľ Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Filip Petrla však vidí väčší problém nájsť vhodnú plochu, kde by sa mohli Slováci pripravovať pred štartom svojich súťaží na OH 2016 a absolvovať tam napríklad aklimatizačné tréningy. Olympijskú lagúnu totiž pred kanoistami budú okupovať veslári, ktorí tam tiež budú bojovať o cenné kovy. "Bude ťažké nájsť niečo vhodné. Všetky vodné plochy okrem tej olympijskej sú extrémne znečistené. Je bežné, že sa tam do vody vypúšťajú splašky z firiem a okolitých domov. V jazerách voľne plávajú odpadky, ešte len prichádzate k vode a už to tam smrdí kanalizáciou a odpadom," posťažoval sa Petrla.

Ak budú slovenskí kanoisti bývať v olympijskej dedine, odkiaľ je to 40 minút autom na súťažný kanál, nebude to príliš výhodné. "Určite to bude trochu problém, ale možno zoženieme ubytovanie bližšie pri dráhe. A verím aj v to, že počas olympijských hier bude doprava pre športovcov a ich zázemie vyriešená expresnejšie. Zatiaľ je v Riu toho veľa vo výstavbe a všade sa chodí takpovediac krokom," dodal Petrla.

Rio de Janeiro necelý rok pred OH príliš nežije týmto najväčším sviatkom športovcov. "Tam, kde sme súťažili, som nevidel ani jeden olympijský bilbard, žiadne oficiálne obchody so suvenírmi. Čakali sme, že to bude viac spropagované. Zatiaľ to tam žije najmä futbalom," pridal ešte jeden postreh Vlček.