S hlbokým zármutkom oznamujeme že nás opustil jeden z najúspešnejších vodákov v histórii slovenskej kanoistiky, Ján Matocha

S hlbokým zármutkom oznamujeme že nás v dnešných ranných hodinách opustil jeden z najúspešnejších vodákov v histórii slovenskej kanoistiky Ján „Jendo“ Matocha.

SZRK | 11.10.2016 13:39:04

Jan Matocha sa narodil 5. januára 1923 na Morave. Od šiestich rokov žil v Bratislave, kde „prirástol“ k Dunaju. Jeho otec prišiel na Slovensko za prácou, bol stolársky majster, v Slovenskom národnom divadle vyrábal kulisy. Pán Matocha po ňom zdedil remeselnú zručnosť. Najprv ju využíval pri stavbe leteckých modelov a neskôr si sám vyrábal lode aj lyže. Rýchlostnú kanoistiku totiž kombinoval s behom na lyžiach, čo bol v zime výborný kondičný doplnok vodáckej prípravy. Behu na lyžiach sa aktívne venoval až do pokročilého veku – absolvoval pätnásť ročníkov Bielej stopy SNP, posledný ako sedemdesiatročný!

Pán Matocha sa predovšetkým venoval rýchlostnej kanoistike. Zúčastnil sa olympijských hier 1948 v Londýne, kde skončil na 10.000m na 9. mieste a na OH 1952 v Helsinkách, kde štartoval v dvojkajaku s Otakarom Kroutilom. V nabitej konkurencii z rozjazdy nepostúpili. Pán Matocha sa zúčastnil aj viacerých Majstrovstiev sveta a drží aj jeden večný kajakársky vytrvalostný rekord – v roku 1959 zvládol trať maratónu České Budějovice – Praha za 13 hodín. Dnes, po prehradení Vltavy už tento rekord nikto nemôže prekonať. Pretekársku kariéru ukončil v Tatrane Karlova Ves so 14 titulmi majstra ČSR. Následne sa venoval trénerskej práci najprv v Tatrane, potom v Slávii UK Bratislava, pričom celé desaťročia zasvätil príprave mládeže. Z mladých ľudí kresal nielen športovcov, ale aj poriadnych ľudí. Medzi jeho zverencami boli niekoľkí majstri ČSSR a SR. Ešte donedávna bol aktívny a činorodý tréner mládeže.

Slovenský olympijský výbor ocenil celoživotné príkladné pôsobenie Jana Matochu najprv udelením Ceny fair play SOV (1995) a potom aj Strieborných kruhov SOV (2003). V roku 2012 pri zapaľovaní nášho olympijského ohňa na úvod celoslovenskej štafety s Posolstvom Hrám XXX. olympiády v Londýne dostal ako najstarší olympionik poctu odovzdať olympijský oheň účastníkom OH 2012 Danke Bartekovej a Samuelovi Piaseckému, a tým symbolicky premostiť dve olympiády v Londýne. Od Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky získal najvyššie vyznamenanie – Rad zásluh SZRK. Ostatné roky bol stále aktívny. Zúčastňoval sa ako čestný hosť Medzinárodnej regaty v Piešťanoch, majstrovských pretekov a zväzových spoločenských udalostí.

Pre náš šport a naše srdcia je to výrazná strata.

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka sa bude konať dňa 17.10.2016 o 11:45 v Bratislavskom krematóriu.

Ing. Boris Bergendi,szrk

Narodil som sa 5. januára 1923 na Morave a pochádzam z českej rodiny. Ján je Jendo a to mi prischlo aj medzi mládežou. Viac...

Kvalifikačné preteky sa konali v roku 1947. Bol som taký nabudený, že som majstrovi republiky Vamberovi nadelil na desiatich kilometroch štyri minúty. Viac...

Všetkým chcem poďakovať predovšetkým za to, že prijali a vydržali pri mojich trénerských metódach a boli ochotní pod mojím vedením tvrdo a poctivo trénovať. Viac...