Odštartované ! Fotoaparáty aj kamery pracujú o stošesť a maratónci K1 muži vyrážajú v ústrety 36km, čaká ich vyše 2,5 hodiny tvrdej driny ! Veľmi slušné štarovné pole 23 pretekárov, viaceré zvučné mená, napr. maďarský reprezentant Jámbor Attila (2.miesto na ME 2005) alebo Holanďan Edwin de Nijs (5.miesto ME aj MS 2005). Samozrejme nechýbali ani domáci pretekári, slovenské želiezka v ohni, Marián Lachkovič a Filip Petrla, ktorí ako sa neskôr ukázalo, dosiahli na domácej vode veľmi slušný výsledok.

Zaujímavosťou tejto fotky cca 150 m po štarte sú dva momenty: Pomalý štart jedného z favoritov s č. 58 Attila Jámbor (HUN), zatiaľ čo jeho reprezentačný kolega Istvan Salga (č.55) sa prebíja na prvé miesto. Druhým momentom je, že celkom vpravo je v popredí v talianskom drese môj hrdina pretekov Matteo Arzani, ktorý sa tiež prebíja na čelo pretekov. Na tom by nebolo nič pozoruhodné, keby zrazu...

...sa Matteo ocitol vo vode. Nezachytil som presne, čo sa stalo, ale jedno je isté, že celá pravá strana štartovného poľa sa tlačila doľava a asi z toho vznikla tlačenica, ktorá dostala talianskeho pretekára Arzaniho do vody.

A tak nasledovala klasika, doplávať k brehu, vyliať vodu a hlavne sa rozhodnúť, idem ďalej alebo to zabalím ? Predsa len to nie sú nejaké regionálne preteky, je to svetový pohár. Myslím, že práve to sa teraz Matteovi preháňa hlavou. Ale nakoniec sa rozhodol správne a pokračoval. Ale jednoduché to nebolo, ako uvidíte na nasledujúcom obrázku...

...čiže takúto stratu musel doháňať Matteo. Bol som prekvapený ako nakoniec táto fotka vcelku vyšla, keďže som chcel zobraziť práve ten náskok celého štartového poľa, ktorý musel taliansky maratónec likvidovať, čo sa mu nakoniec aj podarilo ako sa ukáže v ďalšom priebehu.

Zatiaľ čo my sme sledovali osud talianskeho reprezentanta Matteo Arzaniho na čele maratónského preteku K1 mužov sa pri návrate z dolnej obrátky vytvorila 10 členná skupina, v ktorej boli obaja slovenskí pretekári (na snímke momentálne na predposlednom mieste Filip Petrla s číslom 70), dvaja Španieli, Maďari a Francúzi, už spomínaný holandský pretekár Edwin de Nijs a desiatym členom vedúcej skupiny bol Talian s číslom 59 Marco Lipizer. Aj keď sa zdá, že skupina ide v pohode, za chvíľu to v nej začalo vrieť a už pod mostami zostali na vedúcej pozícii len piati pretekári.

A tak sa ešte pred prvou prenáškou na čele usadili obaja maďarskí pretekári - Salga a Jámbor, svoju pozíciu vo vedúcej skupine uhájil aj domáci pretekár Marián Lachkovič spolu s Holanďanom de Nijsom a piatym do partie bol s číslom 53 Francúz Camille Jacob. Ako sa ukázalo tempo vedúcej skupiny bolo nad jeho sily a nakoniec skončil na celkovom 13-tom mieste, keď v druhom kole začal strácať na menovanú vedúcu štvorčlennú skupinu. Tá postupne zvyšovala svoj náskok a už pri prejazde do druhého kola bolo jasné, že víťaza pretekov musíme hľadať medzi týmito štyrmi pretekármi.

Medzitým ako sme sledovali prebiehajúci pretek mužov sa na 29 kilometrovú trať vydalo 11 žien, medzi nimi aj naša jediná zástupkyňa Lucia Baláková, ktorá s bielou šatkou na hlave odštartovala veľmi dobre. Na štarte boli aj tretia a štvrtá v poradí na posledných ME v českom Týne, Barbara Przybylska z Poľska a Vivien Folláth z Maďarska. A práve ona a jej dve maďarské kolegyne Judit Kollár a Renáta Csay úplne ovládli čelo štartového poľa a suverénnym spôsobom sa umiestnili na prvých troch miestach.

Preskočíme posledný štart sobotňajšieho programu v kategórii C1 muži (dramatický priebeh tohto preteku si priblížime v samostatnej reportáži) a presúvame sa na druhú prenášku v K1 muži, do ktorej vystupujú obaja maďarskí pretekári spolu s Holanďanom de Nijsom a s miernou stratou slovenský reprezentant Marián Lachkovič, ktorý však pretek absolvoval pre mňa nepochopiteľne v oddielovom drese TJ Slávia UK.

A na druhú prenášku vysadajú v peknom súboji s číslom 59 Marco Lipizer (Italy) a domáci Filip Petrla (číslo 70).

Na prenášku sa blíži ďalšia časť štartového poľa, v popredí vľavo dvaja českí pretekári Oldřich Dašek a Lukáš Horák. Skupina sa postupne rozpadla na menšie podskupinky a jednotlivcov, ktorí sami absolvovali značnú časť trate.

A na scénu vstupuje opäť náš starý známy Matteo Arzani, ktorý na prenáške urputne bojuje s írskym pretekárom Fegalom Walshom, ktorého nielenže dobehol, ale spoločnými silami ešte predbehli na posledných dvoch priečkach konečného poradia aj dvoch poľských pretekárov, ktorí boli evidentne v krízi, ale nevzdali sa.

Ešte väčšiu krízu prežíval a preteky predčasne ukončil smutný rakúsky pretekár Markus Stollnberger, ktorý to zabalil hneď na prvej prenáške.

Na svoju prvú a žiaľ aj poslednú prenášku sa blíži domáca pretekárka Lucia Baláková, ktorá nakoniec tiež preteky nedokončila, keď na konci prenášky odpadla a mierne sa zranila. Ale nakoniec hlavná príčina nebola v buchnutom kolene. Napriek veľkému smútku, ktorý sa zračil v jej tvári, pevne verím, že jej šťastnejšie chvíle ešte prídu. Lucia je ešte mladá pretekárka a pokiaľ sa rozhodne naplno venovať tejto náročnej maratónskej disciplíne, úspechy sa dostavia.

O pohode trojice maďarských kajakárok na čele pretekov svedčí aj skutočnosť, že vždy keď prechádzali okolo môjho stanoviska na cípe, tak sa spokojne rozprávali a bronzová v konečnom poradí Judit Kollár mi venovala aj pohľad smerom na breh. Ale je možné, že práve v tom okamihu sa dohadovali o svojej taktike, či ktorá z nich bude ťahať tempo. Kto vie ?!

Pomerne stabilný obrázok počas väčšiny 36 km maratónskej trati, kedy je "Lachko" v obklúčení dvoch maďarských a jedného holandského pretekára.

Rozhodujúci okamih v K1 sa odohral ešte pred poslednou prenáškou, kedy sa maďarským pretekárom podarilo zrýchliť a napriek veľkému úsiliu sa Marián neudržal a tak po prenáške strácal za vedúcou trojicou pomerne dosť. Za seba sa obzerá a kontroluje vzniknutú situáciu v typicky orange drese Edwin de Nijs.

Vďaka maximálnemu úsiliu sa Mariánovi podarilo k vedúcej trojici priblížiť natoľko, že dokázal ísť s nimi do finišu, ale práve v ňom mu možno chýbali sily, ktoré vyčerpal na stiahnutie ich náskoku. A tak sa musel so stratou necelej 1,5 sekundy uspokojiť s nevďačnou zemiakovou medailou. Ozaj veľká škoda, obzvlášť pri pohľade na nedeľné výsledky K2, kedy spolu s parťákom Marošom Dvorským obsadili opäť štvrtú priečku, ktorá však nie je na zahodenie.

Mierne zaváhanie pred poslednou prenáškou a samotný "prebeh" rozhodol o poradí na prvých troch miestach v K1 ženy, kde prvenstvo vo finiši získala Renáta Csay (č.85) pred svojou kolegyňou Vivien Folláth (č.89) a bronz zostal pre Judit Kollár, ktorá sa ešte len chystá vytiahnuť loď z vody.

Po tom, čo takmer celú trať absolvovali spoločne a parádne si to rozdali vo finiši o 19te miesto si vzájomne blahoželajú v cieli "vykúpaný" Matteo Arzani a Fegal Walsh, ktorý v ich mikrosúboji tesne zvíťazil s náskokom 0,7 sekundy. Pekné gesto aj súboj!

Špeciálne foto pre záujemcov o maratóny v Dánsku, kde z trička jedného z trénerov sa dá pozrieť pomaly celá pretekárska sezóna u nich. Zaujímavé, ako ďaleko sú na tom, keď tam dokážu organizovať toľko pretekov v maratóne, aj v tom vidím celkovú vyspelosť krajiny... Rád by som vidieť niekedy taký poriadny masový maratónsky pretek aj u nás. Inak ak máte 10-11.9 voľno, tak Tour de Gudéna 120 km, to znie lákavo?

Takto pekne mi zapózoval po prejazde cieľom Adam Roćko, poľský reprezentant, ktorý časom 2:54:29,925 došiel na predposlednom 21om mieste, ale napriek tomu dobrú náladu nestratil.

Nevzdala sa ani jeho reprezentačná kolegyňa Agnieszka Pawlicka, ktorá hneď na prvej prenáške vylievala z lode poriadny náklad. Ale na rozdiel od svojej slávnejšej kolegyne Barbary Przybylskej došla do cieľa, aj keď ju musel niekde na trati postihnúť podobný osud ako to bolo v prípade "ostro sledovaného vykúpania sa" talianskeho pretekára Mattea Arzaniho.